JA je zväzok všetkých mojich túžob, depresií, úzkostí, smútku atď, to je ten balíček. Faktom je, že ten balíček som ja, žiadny pozorovateľ neexistuje. Existuje iba zväzok a nie pozorovateľ. Prišli sme k tomuto bodu nie ako k myšlienke, ako k záveru, ale ako k realite, ako k veci, ktorá sa deje?
Existuje pozorovanie a z toho pozorovania záver, ktorý je myšlienkou, alebo pozorovanie bez myšlienky a nedospenie k záveru? Ak pozorujete fakt, či skôr, ak príde k pozorovaniu faktu, vedie toto pozorovanie k myšlienke, záveru, konceptu, alebo iba k pozorovanie faktu?
Existuje skutočný kontakt s faktom, že ja som svet a svet som ja a tento zväzok som ja bez pozorovateľa? Je to skutočný kontakt?
Ak závidím a plne si to uvedomím, nepoviem, ani nepoužijem slovo závidím, som si toho pocitu plne vedomý, potom v tomto pozorovaní, nie je žiadne rozdelenie. Nie som iný ako závisť, existuje iba závisť. V tejto pozornosti sa tento pocit radikálne mení. Už tam nie je žiadna závisť.
