Dôležité je sebapoznanie a nie čo je za sebapoznaním

Otázka: Začínam si uvedomovať, že som veľmi osamelý. Čo s tým mám robiť?

Krišnamurti: Pýtajúci sa chce vedieť, prečo sa cíti osamelý? Poznáte príznaky osamelosti a ste si ich vedomý? Veľmi o tom pochybujem, pretože sme sami seba udusili v aktivitách, v knihách, vo vzťahoch, v ideách, a to nám skutočne bráni byť vedomí si osamelosti. Čo pre nás znamená osamelosť? Je to zmysel pre prázdne bytie, nemať nič, byť výnimočne neistý, bez akejkoľvek kotvy. To nie je zúfalstvo ani beznádej ale zmysel pre ničotu, zmysel pre prázdnotu. Som si istý, že všetci sme sa už takto cítili, šťastní a nešťastní, mimoriadne aktívni a celkom závislí na znalostiach. Všetci to poznáme. Skutočná nevyčerpateľná bolesť, bolesť, ktorá nemôže byť prekrytá, aj keď sa ju skúšame zakryť.

Pristúpte znova k tomuto problému aby ste videli, že čo sa vlastne deje, čo robíte, keď sa cítite osamelo. Snažíte sa o únik z vášho pocitu osamelosti, pokúšate sa prekryť to knihou, nasledujete nejakého vodcu alebo idete do kina, alebo sa stanete spoločensky mimoriadne aktívni, alebo unikáte k zbožnosti a modlíte sa, alebo maľujete, alebo napíšete báseň o osamelosti. To je to, čo sa deje. Uvedomením si osamelosti, bolesti, neobyčajného a bezhraničného strachu z nej, hľadáte únik a ten únik sa stáva stále viac dôležitým a preto sa stávajú dôležité vaše aktivity, vaše znalosti, vaši bohovia, vaše rádiá – všetko sa stane dôležité, je to tak? Ak prikladáte dôležitosť sekundárnym hodnotám, tak vás privedú k biede a chaosu, druhotné hodnoty sú nevyhnutne hodnotami zmyslovými (rozumovými) a na nich je založená moderná civilizácia a to vám dáva tento únik – útek prostredníctvom vašej práce, vašej rodiny, vášho mena, vášho štúdia, cez maľovanie, celá naša kultúra je založená na tomto úniku. Naša civilizácia je na ňom založená a to je fakt.

Pokúsili ste sa niekedy byť osamelým? Keď sa o to snažíte, cítite aké je to ťažké a ako výnimočne inteligentní musíme byť, aby sme vedeli byť osamelí, pretože myseľ nás nenechá byť osamelými. Myseľ sa stáva nesústredenou, zaoberá sa únikmi a čo robíme my? Pokúšame sa zaplniť túto neobyčajnú prázdnotu niečím známym. Zisťujeme ako byť aktívni, spoločenskí, obraciame sa k štúdiu, k rádiu. Vypĺňame to čo nepoznáme, tým čo poznáme. Pokúšame sa zaplniť tú pustinu rôznymi druhmi znalostí, vzťahov alebo vecí. Nie je to tak? To je náš proces, to je naša existencia. Teraz, keď ste pochopili čo robíte, ešte stále si myslíte, že môžete vyplniť to prázdno? Už ste skúsili každý spôsob vyplnenia tejto prázdnoty, osamelosti. Uspeli ste v jej naplnení? Vyskúšali ste kiná a neuspeli ste a preto unikáte k vašim zasvätencom a k vašim knihám, alebo sa stanete veľmi spoločensky aktívni. Uspeli ste v naplnení osamelosti alebo ste ju tým len zakryli? Ak ste ju tým len zakryli, stále je tam, preto sa stále vracia. Ak ste schopní úplne utiecť, budete zavretí v útočisku alebo veľmi otupiete. To je to, čo sa na svete deje.

Môže byť táto prázdnota, táto ničota vyplnená? Ak nie, môžeme od nej utiecť, uniknúť jej? Ak sme zažili a objavili jeden únik, že nemá žiadnu hodnotu, nemajú tiež všetky iné úniky žiadnu hodnotu? To nie je rozhodujúce, či vyplníte prázdnotu týmto alebo niečím iným. Takzvaná meditácia je tiež únik. To nie je rozhodujúce, ak zmeníte smer vášho úniku.

Ako potom objavíte čo robiť s touto osamelosťou? To môžete nájsť len vtedy, ak prestanete unikať. Nie je to tak? Keď ste ochotní postaviť sa tvárou k tomu čo je – čo znamená, že nesmiete uniknúť k rádiu, čo znamená, že sa musíte otočiť chrbtom k civilizácii – potom tá osamelosť príde ku koncu, pretože sa  kompletne premení. Už je to nie osamelosť. Ak pochopíte to čo je, potom to čo je, je skutočné. Pretože myseľ sa stále vyhýba, uniká, odmieta vidieť to čo je, tak si vytvára svoje vlastné prekážky. Pretože máme tak mnoho prekážok, ktoré nám bránia vidieť, nerozumieme tomu čo je a preto sa dostávame mimo realitu, všetky tieto prekážky boli vytvorené mysľou za účelom nevidieť to čo je. Vidieť to čo nie je, nevyžaduje len veľké množstvo schopnosti a uvedomenie si akcie, ale tiež to znamená otočiť sa chrbtom ku všetkému čo ste vybudovali, k vášmu bankovému účtu, vášmu menu a ku všetkému, čo nazývame civilizáciou. Keď uvidíte to čo je, tak objavíte ako sa osamelosť transformuje.