Dôležité je sebapoznanie a nie čo je za sebapoznaním

Nikdy sa nepýtaj "ako". Ak používaš slovo "ako" naozaj chceš niekoho, kto ti povie čo robiť, nejakého sprievodcu, nejaký systém, niekoho kto ťa bude viesť za ruku. Tak stratíš svoju slobodu, tvoju schopnosť pozorovať to, tvoje vlastné aktivity, tvoje vlastné myšlienky, tvoj vlastný spôsob života. Ak sa spýtaš "ako" naozaj sa staneš anitikvariátnou bytosťou, stratíš bezúhonnosť a tiež vrodenú poctivosť k pohľadu na seba, byť čo si a ísť ďalej a nad to, čím si. Nikdy nepolož otáku "ako" Hovoríme psychologicky samozrejme. Musíš sa spýtať "ako" ak chceš zložiť motor či postaviť počítač. Musíš sa učiť od niekoho. Ale byť psychologicky voľný a originál, môžeš byť iba ak si si vedomý tvojich vlastných vnútorných aktivít, sledovať čo si myslíš, a nikdy dovoliť myšlienke uniknúť bez pozorovania povahy toho, zdroja toho. Pozorovať, sledovať. Človek sa dozvie o sebe oveľa viacej tým sledovaním ako od kníh či od nejakého psychológa alebo komplikovaného chytrého učenca či profesora.

Ak sleduješ fakty oni ťa nikdy nevystrašia. Fakty nie sú desivé. Ale ak sa im chceš vyhnúť, obrátiť sa od nich a utiecť, potom sú desivé. Zostať, vidieť to čo si urobil, nie byť totálne správny. Žiť s faktom a neiterpretovať fakt podľa svojho potešenia alebo formy reakcií, to nie je desivé.